- prvé rizikové prejavy vo vývine dokážu špecialisti identifikovať už v prvých mesiacoch vývinu dieťaťa
- spoľahlivo diagnostikovať dieťa je možné v 18 mesiacoch, na Slovensku sa diagnóza uzatvára často v 3 roku dieťaťa
- podľa výskumov, ktoré skúmajú rozdiely v tom, čo presne sledujú očami deti s neurotypickým vývinom a deti s diagnózou autizmu, sa deti sa s autizmom viac zameriavajú na audiovizuálnu synchronicitu v prostredí (Klin, 2009)
- dieťa s autizmom venuje menej pozornosti sociálnym stimulom, má znížený zrakový kontakt a ťažkosti so sledovaním pohľadu iných a viac si všíma fyzické aspekty prostredia
- rozdiely v ranom sociálnom vývine dieťaťa, odchýlky v tom, čomu venuje pozornosť a ako sa správa v interakcii s rodičom, ďalej negatívne ovplyvňujú rozvoj komunikačných, hrových a kognitívnych zručností
- hovoríme o kaskáde deficitov, ktoré viac a viac odkláňajú vývin dieťaťa od vývinu jeho neurotypických rovesníkov
- prvé pozorovateľné rizikové prejavy, ktoré sa u dieťa objavujú už pred 12 mesiacom veku môžu byť absencia alebo znížená frekvencia nasledovných správaní:
Bľabotanie – dieťa môže produkovať málo artikulovaných vokalizácií, kombinácií samohlások a spoluhlások (ma, ba, da, a, baba, dada..), ak takéto vokalizácie produkuje chýba komunikačný zámer, neadresuje ich rodičovi, chýba napodobňovanie intonácie rodiča, či rané konverzačné výmeny, keď rodič niečo povie a dieťa „svojou rečou“ odpovedá, tón môže byť neobvyklý alebo monotónny
Sociálny úsmev – celkovo sa menej usmieva, menej reaguje na úsmev rodiča alebo iných blízkych osôb, nevyzýva úsmevom k pokračovaniu aktivity
Ukazovanie prstom – neukazuje prstom na predmet v diaľke, ktorý chce, neukazuje prstom aby zameralo pozornosť rodiča na niečo zaujímavé
Zrakový kontakt – nepoužíva zrakový kontakt na zdieľanie radosti, nevyzýva pohľadom k pokračovaniu aktivity, nereferuje pohľadom, aby zistilo informácie o niečom čo sa deje v prostredí
Gestikulácia a mimika – nerozumie a nepoužíva bežné gestá, neprejavuje variabilitu mimických výrazov
Zdieľanie záujmu alebo radosti s rodičom – ak ho pri hre zaujíma hračka nezdieľa túto radosť s rodičom
Reagovanie na meno – neotočí sa keď rodič volá jeho meno, rodič má často pocit, že dieťa nepočuje
Napodobňovanie – nenapodobňuje fyzické pohyby rodiča, činnosti, ktorú rodič robí hračkou, nesnaží sa zopakovať čo rodič hovorí
Sledovanie predmetu, ktorý rodič ukazuje – dieťa sa nepozrie do diaľky na predmet, ktorý mu rodič ukazuje prstom alebo pohľadom
Preferovanie solitérnych aktivít – dieťa sa radšej hrá s materiálom samo, nevyhľadáva alebo sa aktívne vyhýba interaktívnym aktivitám, pre rodiča je náročné dieťa do interaktívnej aktivity zapojiť na dlhšiu dobu
Limitované záujmy – nemá záujem o hračky a aktivity, ktoré zaujímajú rovesníkov, má silný záujem o limitovaný počet aktivít, materiálov a tém, záujem je ťažko odkloniteľný, dieťa netoleruje ukončenie alebo prerušenie silne preferovanej činnosti
Repetitívne motorické pohyby alebo činnosti – dieťa trepoce rúčkami, keď sa teší, opakovanie hýbe prstami na ruke pred očami, chodí po špičkách, opakuje dookola tú istú hrovú činnosť napr. dieťa opakovane točí kolesom na autíčku, presypáva kamienky, otvára a zatvára dvere na domčeku s bábikami, vypína a zapína svetlo
Zvýšená alebo znížená senzorická citlivosť – dieťaťa si zakrýva uši pri hlasných zvukoch, preferuje rozmixovanú stravu, vadia mu štítky na oblečení, ovoniava a ochutnáva plastelínu, mydlo, šampón, krém, neplače keď spadne a silno sa udrie, alebo naopak veľmi plače aj pri najmenšom páde
ŽIADNY Z TÝCHTO PREJAVOV SÁM O SEBA NEZNAMENÁ, ŽE DIEŤA MÁ AUTIMUS
TO ŽE DIEŤA NEMÁ KTORÝKOĽVEK Z TÝCHTO PREJAVOV NEZNAMENÁ, ŽE NEMÁ AUTIZMUS